Dedenie zo závetu.

Smrťou fyzickej osoby prechádza jej majetok a práva na dedičov. V praxi sa stretávame najčastejšie s dedičmi, ktorými sú potomkovia, súrodenci či manžel/-ka poručiteľa.

Dediť možno zo zákona alebo zo závetu. Primárne sa hľadí na závet, teda na vôľu poručiteľa. Ak niet závetu, tak sa pri dedení postupuje podľa zákona. V tomto článku rozoberieme aké existujú druhy závetov.

Závetom alebo tiež testamentom rozumieme slobodný prejav vôle osoby, ktorá ním prejavuje poslednú vôľu ako naložiť s jej majetkom a právami pre prípad smrti. Aj tento posledný prejav vôle je však čiastočne obmedzený zákonom. Obmedzenie spočíva v tom, že závetca musí spomenúť v závete určitý okruh blízkych (tzv. neopomenuteľní dediči – sú nimi deti závetcu). V prípade, že ich nespomenie, zákon im i napriek tomu priznáva určité práva (v určitých špecifických prípadoch je však možné aj neopomenuteľného dediča vydediť).

Závet musí obsahovať za prvé dediča, ktorý dedičstvo pre prípad smrti zdedí a za druhé majetok, ktorý je predmetom dedenia.

Závet môže byť napísaný vlastnou rukou poručiteľa, môže byť zriadený vo forme notárskej zápisnice alebo môže byť zriadený v inej písomnej forme pričom v tomto poslednom prípade je nevyhnutná účasť svedkov.

Nevyhnutnou náležitosťou závetu je jeho písomná forma, uvedenie dátumu kedy bol podpísaný (deň, mesiac, rok) a prejav vôle poručiteľa musí byť urobený výslovne.

Jednotlivé formy závetu musia obsahovať špecifické náležitosti. Pri závete napísanom vlastnou rukou je nevyhnutný i vlastnoručný podpis poručiteľa. Pri takomto závete sa nevyžaduje prítomnosť svedkov.

Prítomnosť svedkov je potrebná v prípade, ak je závet napísaný písacím strojom alebo inou osobou. Podmienkou je však, aby sa závetca dokázal aspoň podpísať vlastnou rukou a aby si dokázal závet sám prečítať. Svedkom môže byť len osoba, ktorá nie je dedičom, nie je nevidiaca alebo nepočujúca. Závetca musí v takomto prípade pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť v jazyku, ktorému svedkovia rozumejú, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Závet musí vlastnoručne podpísať závetca i obaja svedkovia.

Prítomnosť troch svedkov sa vyžaduje ak závetca nemôže závet ani len vlastnoručne podpísať. Ide o prípad, ak poručiteľ nevie písať, čítať, je nevidiaci či nepočujúci. V závete sa musí uviesť kto závet spísal, kto ho prečítal (nesmie ísť o tú istú osobu) a akým spôsobom závetca prejavil svoj súhlas s obsahom závetu. Po vyjadrení jeho vôle, ktorá sa zachytí v listine, sa listina musí nahlas prečítať za prítomnosti závetcu a troch svedkov, ktorí ju podpíšu.

Závet vo forme notárskej zápisnice má v porovnaní s ostanými formami závetu výhodu v tom, že ním možno vylúčiť nebezpečenstvo jeho neplatnosti z formálnych ako aj obsahových dôvodov.

Okrem toho, že sa závet zriaďuje je závet možné aj zrušiť. Závet sa zrušuje jeho odvolaním alebo zničením listiny, na ktorej je vyhotovený a závet je možné zrušiť aj zriadením neskoršieho platného závetu.

Trnavsko č. 42, Právna poradňa, 24.10.2008